Prozkoumejte všechny služby z energetického sektoru, které nabízí platforma ENERGY-HUB

Plynovod EastMed – nová geopolitická otázka na východe Stredozemného mora

21. 01. 2020
10:06
ENERGY-HUB Marianna Švecová

Grécko, Cyprus a Izrael na začiatku roku podpísali dohodu o výstavbe nového plynovodu EastMed, ktorý by mal od roku 2025 dopravovať zemný plyn z ložísk na izraelskom pobreží do Európskej únie. Podpis však vyvolal pozitívne i negatívne reakcie – zatiaľ čo zapojené štáty, USA, či zvyšok Európskej únie ho považuje za vítaný krok, vlna nevôle prišla najmä zo strany Turecka, ktoré sa ním cíti byť ohrozované. Štát na čele s prezidentom Erdoganom však už predtým relatívnu rovnováhu v regióne narušil inými krokmi, preto sa zmena v geopolitickom rozložení zdá byť nezabrániteľnou.

# paliva
# plyn
# infrastruktura
Plynovod EastMed – nová geopolitická otázka na východe Stredozemného mora

Podpis zmluvy

Vo štvrtok 2. januára 2020 sa v Aténach zišli premiéri Grécka Kyriakos Mitsotakis, Izraelu Benjamin Netanyahu a prezident Cypru Nikos Anastasiades z dôvodu podpisu dohody o výstavbe nového plynovodu EastMed (Eastern Mediterranean) vedúceho z izraelských ložísk zemného plynu skrz Stredozemné more do Európy. Plynovod, ktorý by mal dosahovať celkovú dĺžku asi 1900 kilometrov z väčšiny ležiacich pod hladinou mora, by tak spájal pobrežie Izraela s Cyprom, gréckou Krétou a napokon i gréckou pevninskou časťou, kde by sa delil a pokračoval ďalej na východ krajiny a na západ skrz more do Talianska. Konečné rozhodnutie o investorovi projektu, ktorého výstavba je vyčíslená na približne 6 miliárd eur, by malo byť známe do roku 2022, pričom štáty počítajú so zahájením využívania plynovodu v roku 2025. V súčasnosti je projekt pod záštitou IGI Poseidon SA, spoločného podniku gréckej štátom vlastnenej spoločnosti Depa SA a talianskej energetickej skupiny Edison SpA, hoci na podpis dohody zo strany Talianska sa stále čaká.

Súčasná situácia

Ložiská zemného plynu v oblasti Leviatan pri Izraeli boli objavené v roku 2010, ich komerčné využívanie však bolo zahájené len na konci minulého roku. Zemný plyn bol preto do Európy doteraz dovážaný takmer výhradne z Ruska, avšak odborníci odhadujú, že ložiská v Stredozemnom mori by pri využívaní a dodávkach skrz plynovod EastMed mohli pokryť až 10 % európskeho dopytu. Projekt sa preto stáva i významnou geopolitickou otázkou a rozhodnutie o nej sa môže dotknúť nielen troch zmienených zapojených štátov, ale i ostatných krajín Európskej únie a Ruska, pre ktoré by situácia znamenala stratu odbytu a príjmov, ale i zníženie vzájomnej závislosti. Dotknuté rozhodnutím o výstavbe plynovodu je napokon i Turecko, ktoré má v Stredozemnom mori najväčšie pobrežie, avšak do projektu nie je zapojené. V regióne však doteraz nie je stanovená jednotná politika v energetickej otázke, preto rozhodnutia jednotlivých vlád, či skupín štátov, ktoré nezahŕňajú všetky dotknuté krajiny, sú často vnímané ako ohrozujúce a narúšajú stabilitu oblasti.

Euractiv, „US-Russia rivalry in the Middle East is now spilling over into the Mediterranean Sea“. Dostupné online na: https://www.euractiv.com/section/energy/opinion/us-russia-rivalry-in-the-middle-east-is-now-spilling-over-into-the-mediterranean-sea/ (prevzaté 10. 1. 2020).

Napätie na tureckej strane

Podpis dohody o výstavbe plynovodu vyvolal napätie v regióne, iniciované najmä zo strany Turecka, podľa ktorého je projekt odsúdený na neúspech, pretože je cielenou snahou o vylúčenie krajiny i Turkov žijúcich na Cypre z diania v oblasti energetiky v regióne. Dňa 8. januára 2020 pritom Turecko a Rusko spustili v regióne ďalší plynovod, TurkStream, ktorým je ruský plyn dopravovaný do Turecka cez Čierne more. Oba plynovody by tak mohli dopravovať zemný plyn do oblasti Balkánu, preto sa predpokladá, že v tejto vznik ďalšieho konfliktu o získanie tohto blízkeho trhu.

Druhá konfliktná situácia sa týka uzavretia nedávnej dohody medzi Tureckom a Líbyou, ktoré si napriek nesúhlasu Grécka s ostrovom Kréta, Cypru a Izraela rozdelili vody Stredozemného mora hranicou, ktorá zasahuje do blízkosti ostrovov. Turecko pritom už čelí sankciám zo strany Európskej únie kvôli vniknutiam do cyperských vôd s cieľom hľadania ropy a zemného plynu, keďže toto právo si nárokujú na základe prítomnosti neuznanej tureckej vlády na Cypre. Negatívne pakt vníma i Grécko, ktoré na jeho základe z krajiny vyhostilo líbyjského veľvyslanca a snaží sa presadiť neuznanie dohody zo strany Organizácie spojených národov.

Forbes, „Turkey-Libya Maritime Deal Upsets Mediterranean Energy Plan“. Dostupné na: https://www.forbes.com/sites/arielcohen/2020/01/08/turkey-libya-maritime-deal-upsets-mediterranean-energy-plan/#49446da6bee4 (prevzaté 14. 1. 2020).

Pozície Cypru a Izraelu

Napätie  v otázke postavenia v Stredozemnom mori i v už vyostrených vzťahoch s Tureckom je badateľné i na strane Cypru. Pre ostrovný štát je výstavba plynovodu EastMed vítanou možnosťou ako oslabiť vplyv Turecka, to však projekt vníma ako zásah do ich vôd a ohrozenie obyvateľov žijúcich na okupovanej časti. Podľa Cypru je však práve zvýšenie aktivity v ťažbe zemného plynu v Stredozemnom mori a regionálne dohody s okolitými krajinami odpoveďou na tureckú inváziu z roku 1974, ktorá by pomohla zmeniť súčasný napätý stav v jeho prospech. V jeho vodách bolo napokon v roku 2018 objavené ložisko plynu Calypso, ktoré by po zahájení využívania rozpoloženie síl ďalej výrazne zmenilo.

Izrael zas dohodu vníma ako zahájenie “novej geopolitickej éry“. Z ložiska Leviathan plánuje dopravovať plyn nielen do Európy, ale i do susedného Libanonu, či Egyptu. Hoci v júni 209 ešte prebiehali rokovania Libanonu s izraelskou stranou, do dohody o plynovode Eastmed však štát, rovnako ako, Turecko, nebol zapojený.

Význam pre geopolitiku regiónu

Dohoda o výstavbe plynovodu EastMed podpísaná na začiatku tohto roku indikuje zmenu usporiadania, vplyvu a závislosti v otázke ťažby zemného plynu nielen v regióne Stredozemného mora, ale i v Európskej únii a Rusku, ktoré je tradične najväčším dodávateľom tejto komodity v Európe. Keďže ťažba a dodávky zemného plynu patria k významným geopolitickým otázkam, zmeny v súčasnom statuse quo sú tiež spúšťačmi napätia medzi krajinami, ktoré si v regióne snažia zabezpečiť čo najvýhodnejšie postavenie. Hoci podpisujúce krajiny uisťujú, že dohoda je len snahou o zvýšenie spolupráce a bezpečnosti v regióne, gréckym ministrom pre energetiku nazvaná i ako „projekt mieru a kooperácie“, nezapojené štáty ho vnímajú ako ohrozenie. Projekt má podporu Európskej únie i Spojených štátov amerických, na druhej strane pri Turecku môžeme pozorovať snahy o zbližovanie s Ruskom, o čom svedčí i nedávne spustenie plynovodu TurkStream, či dodanie protiraketového systému S-400.

Hoci sa experti domnievajú, že plyn dodávaný cez plynovod EastMed nebude schopný cenou konkurovať tomu ruskému, podpora USA stojí práve na snahe zlepšenia postavenia zapojených štátov v regióne. Už skôr v roku 2019 zapojené štáty podpísali v Spojených štátoch tzv. Eastern Mediterranean Security and Energy Partnership Act, pričom v tom istom období vznikala i dohoda o zvýšenej spolupráci i medzi Ruskom a Tureckom. Nevôľa USA spolupracovať s Ruskom a snaha oslabiť jeho vplyv v regióne bola napokon zreteľná i v kontexte výstavby plynovodu Nord Stream 2 v Baltskom mori, ktorý bude ďalej dopravovať do Európy ruský plyn, avšak vyhne sa tradičnej ukrajinskej ceste. Štáty zapojeným v projekte EastMed sa preto rozhodli podporovať skrz zvýšené výdaje na vojenskú ochranu, či v prípade Cypru i odstránením existujúceho embarga.

Čo sa týka postoju Európskej únie, tá podpis dohody opísala ako „vítaný krok“, avšak v postojoch voči jeho vplyvu sa zdá byť opatrnejšia. Podľa aktuálnych informácií EÚ stále projekt definitívne neschválila, podporila však ďalší prieskum prevediteľnosti a hodnoteniu benefitov vo vzťahu s nákladmi výstavby a prevádzky. EastMed však vidí ako možnosť diverzifikácie a zaistenia vyššej energetickej bezpečnosti, čo by sa mohlo stať v prípade ďalších výpadkoch v dodávkach, ako tomu bolo pri vypätých vzťahoch v roku 2009, kedy Rusko zastavilo tok plynu cez Ukrajinu, významné.

Čakanie na ďalšie kroky

Na záver je tak možné zhrnúť, že projekt výstavby plynovodu EastMed, ktorý bol podpísaný medzi Izraelom, Cyprom a Tureckom, môže silne ovplyvniť súčasné geopolitické rozloženie na východe Stredozemného mora. Nejde však o prvý krok, ktorý tieto zmeny naznačuje. V roku 2019 sa o zvýšenie prítomnosti v regióne pokúsili Turecko a Líbya dohodou o rozdelení morskej hranice, ktorá však vynecháva Cyprus, či grécky ostrov Kréta. Turecko tiež v otázke energetiky udržuje blízke vzťahy s Ruskom, z ktorého začal na začiatku tohto roku tiecť plyn skrz novootvorený plynovod TurkStream. Tri zapojené krajiny v projekte EastMed si preto od neho sľubujú zvýšenie kooperácie, energetickej bezpečnosti ale i získanie vymáhacej sily proti Turecku, ktoré v ňom však vidí hrozbu, snahu o utláčanie Turkov na Cypre a každú energetickú dohodu v tomto regióne, kde nie je priamo zapojené, považuje za nerealizovateľnú. Hoci krajiny plánujú plynovod vystavať len za pomoci súkromných investorov, môžu očakávať podporu zo strany USA a Európskej únie, pre ktorú to môže byť vítaným krokom k diverzifikácii importu zemného plynu. Vo svojich postojoch je však zatiaľ zdržanlivá, o čom svedčí aj neprítomnosť Talianska, ktoré je jednou z destinácií plynovodu, pri podpise dohody zo začiatku tohto roku. Podľa prvých odhadov však tento plyn nebude finančne konkurovať dodávkam z Ruska, preto sa predpokladá, že projekt je skôr významný politicky, než ekonomicky. Vo vyostrených vzťahoch v regióne preto môžeme očakávať ďalšie akcie na strane „Eastmed krajín“, či Turecka, kde je nesúhlas s projektom zreteľný.

 


Zdroje:

  • AlJazeera, „Greece, Israel, Cyprus sign gas pipeline deal, angering Turkey“. Dostupné online na: https://www.aljazeera.com/ajimpact/greece-israel-cyprus-sign-gas-pipeline-deal-angering-turkey-200102142853126.html (prevzaté 10. 1. 2020).
  • Bloomberg, „Leaders From Israel, Cyprus, Greece Sign EastMed Gas Pipe Deal“. Dostupné online na: https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-01-02/leaders-from-israel-to-greece-set-to-sign-eastmed-gas-pipe-deal (prevzaté 12. 1. 2020).
  • Euractiv, „EU welcomes EastMed gas pipe deal as ‚one option‘ to strenghten energy security“. Dostupné online na: https://www.euractiv.com/section/energy/news/eu-welcomes-eastmed-deal-but-highlights-further-cost-benefit-analysis/ (prevzaté 12. 1. 2020).
  • Euractiv, „US-Russia rivalry in the Middle East is now spilling over into the Mediterranean Sea“. Dostupné online na: https://www.euractiv.com/section/energy/opinion/us-russia-rivalry-in-the-middle-east-is-now-spilling-over-into-the-mediterranean-sea/ (prevzaté 10. 1. 2020).
  • Forbes, „Turkey-Libya Maritime Deal Upsets Mediterranean Energy Plan“. Dostupné na: https://www.forbes.com/sites/arielcohen/2020/01/08/turkey-libya-maritime-deal-upsets-mediterranean-energy-plan/#49446da6bee4 (prevzaté 14. 1. 2020).
  • Reuters, „Greece, Israel, Cyprus sign EastMed pipeline deal“. Dostupné online na: https://www.reuters.com/article/us-greece-cyprus-israel-pipeline/greece-israel-cyprus-sign-eastmed-gas-pipeline-deal-idUSKBN1Z10R5 (prevzaté 10. 1. 2020).
  • Reuters, „Turkey, Russia launch TurkStream pipeline carrying gas to Europe“. Dostupné online na: https://www.reuters.com/article/us-turkey-russia-pipeline/turkey-russia-launch-turkstream-pipeline-carrying-gas-to-europe-idUSKBN1Z71WP (prevzaté 13. 1. 2020).

související články

Plynovod Nord Stream 2: Zbrzdí Dánsko už prebiehajúcu výstavbu v Baltskom mori?

22. 07. 2019
15:00
ENERGY-HUB

Plynovod Nord Stream 2 vedúci cez Baltské more z Ruska do Nemecka, ktorý má zdvojnásobiť kapacitu už existujúceho plynovodu Nord Stream, je vo výstavbe už niekoľko mesiacov, avšak jeho trasa je stále nejasná. Pokračovanie výstavby blokuje Dánsko,…

# paliva
# plyn
# politika
# infrastruktura
# investice

Rusko a energetická (ne)efektivita

06. 06. 2019
12:00
ENERGY-HUB

O Rusku je všeobecně známo, že je významným vývozcem energie, ropy a zemního plynu, a proto je tato země významným hráčem na…

# paliva
# elektřina
# bezpečnost
# úspory
# trhy
# infrastruktura
# životní prostředí

(Znovu) znárodnění - plán britských Labouristů na rozbití odkazu M. Thatcherové?

28. 05. 2019
09:00
ENERGY-HUB

Dne 16. května předseda britské labouristické strany Jeremy Corbyn oznámil, že jeho strana plánuje (znovu) znárodnit britskou…

# elektřina
# politika
# infrastruktura
# strategie

Brexit a možné dopady na energetický sektor Spojeného kráľovstva a EÚ

06. 05. 2019
10:52
ENERGY-HUB

Hoci od referenda o Brexite, v ktorom si obyvatelia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska dňa 23. júna 2016…

# jádro
# paliva
# plyn
# elektřina
# politika

Russia in the global LNG market, (EN)

15. 04. 2019
17:11
ENERGY-HUB

The LNG industry is subject to continuous developments such as supply growth, global warming and technological advancements.…

# paliva
# plyn
# politika
# infrastruktura
# strategie

Smart Cities 2020 - odloženo 2021

07. 04. 2020 09:00 - 09. 04. 2020 19:00
Sofie, Bulharsko
Odloženo do roku 2021.

15 ročník Trenčianskeho robotického dňa

13. 05. 2020 15:00 - 14. 05. 2020 23:00
Expo Center a.s.

IV. AKUMULACE ELEKTRICKÉ ENERGIE A TEPLA - SYSTÉMOVÉ ŘEŠENÍ BILANČNÍCH POŽADAVKŮ ŘÍZENÍ ES

27. 05. 2020 09:00 - 17:00
Zasedací místnost, EGÚ Praha Engineering, a.s., Podnikatelská 539, Praha 9 - Běchovice
Preferenční témata: POHLED AKADEMICKÉ SFÉRY A VYSTOUPENÍ VYBRANÉ PRŮMYSLOVÉ FIRMY   Řešení eliminace volatility energetických zdrojů v podmínkách DECE Principy a technická řešení nízkokapacitní a vysokokapacitní akumulace, příklady aplikací: -    Systémy lokální akumulace energie pro vlastní (lokální) produkci energie -    Systémy akumulace na bázi rotačních hmot, na bázi chemických přeměn, kryotechnologie Hydropower as Flexibility Solution for Energy Storage Zahraniční poznatky a zkušenosti (CIGRE, CIRED, IFAC aj.). Zprostředkované využití „přebytků“ energie – elektromobily (V2G), baterie, LAES, CAES… HYDROGEN  – perspektivní technologie a aplikační možnosti využití vodíku v sektoru energetiky. POWER TO GAS Teplárny jako nezbytná součást řízení bilance energetických soustav (PpS dodávané teplárnami). Akumulace tepelné energie (horkovodní, změnou skupenství, aj.) Právní aspekty rozvoje akumulačních systémů – legislativa  

ENERGY-HUB je moderní nezávislá platforma pro průběžné sdílení zpravodajství a analytických článků z energetického sektoru. V rámci našeho portfolia nabízíme monitoring českého, slovenského i zahraničního tisku.

50350
Počet publikovaných novinek
1677
Počet publikovaných akcí
487
Počet publikovaných článků
ENERGY-HUB využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování jakéhokoli obsahu či jeho části veřejnosti je bez předchozího souhlasu výslovně zakázáno.
Drtinova 557/10, 150 00 Praha 5, Česká republika